Waiter, Scarper! On the qualification and consequences of Dalibor Vrána´s action then and now
„K nohám ti dám zlaté pruty, nebo se vůbec nevrátím...“ 1
Abstrakt: Autori sa venujú legendárnej komédii z československého prostredia: Vrchní, prchni!, na ktorú nahliadajú z trestnoprávnej perspektívy. Stručne sa vyjadríme i k občiansko-právnej stránke, ktorá reflektuje blízky vzťah práva a filmového umenia. Autori taktiež uvažujú o otázkach kvalifikácie protiprávneho konania hlavného hrdinu a trestu, ktorý mu hrozil v r. 1980 a aký by mu hrozil dnes podľa Trestného zákona. Po priblížení trestnoprávnej úpravy sa pozornosť venuje identifikovaniu možných poľahčujúcich alebo priťažujúcich okolností, ktoré sú relevantnými premennými v úvahách o spravodlivosti trestu uloženého hlavnému hrdinovi.
Kľúčové slová: právo vo filmovom umení, trestné právo, podvod, trest
Abstract: The authors focus on the legendary comedy from the Czechoslovak environment: Waiter, Scarper!, which is being viewed in the perspective of criminal law. We also briefly examine the civil-law aspect that reflects the close relationship between law and film art. They reflect on the issues of qualification of the main character´s unlawful behavior and the potential punishment by which he was threatened in 1980 compared to nowadays, according to the Criminal code. Following the depiction of the criminal law regulation the attention focuses on the identification of possible extenuating or aggravating circumstances, which are the relevant variables in the consideration of fairness of punishment imposed on the main character.
Key words: law in movie art, criminal law, fraud, punishment
Úvod
Pramene práva v gnozeologickom chápaní zahŕňajú všetky pramene (zdroje), z ktorých môžeme poznávať obsah platného práva v určitej dobe. V komparácii s kategóriou formálnych prameňov práva je táto kategória početne aj druhovo štedrejšia. Medzi tieto pramene možno teda okrem formálnych prameňov zaradiť aj tie pramene, ktoré sú viac umením, než informačným médiom o platnej a účinnej právnej úprave v pravom slova zmysle. Tento spôsob komunikácie informácií o platnej a účinnej úprave spoločenských vzťahov, resp. o rozhodovacej činnosti súdnych orgánov je však vhodný, hoci nie je celkom štandardný, s ohľadom na sledovaný výchovný účinok na adresáta.
Uvedené sa týka aj výkonu spravodlivosti trestnými súdmi, ktorý sa realizuje v mene štátu. Výkon štátnej moci musí nevyhnutne pôsobiť preventívno-výchovným spôsobom. Individuálnou prevenciou sa sleduje výchova páchateľa k tomu, aby viedol riadny život. Výchovný vplyv môže mať už samotná zábranná (represívna) funkcia trestu, pokiaľ si v dôsledku jej splnenia páchateľ uvedomí škodlivosť ďalšieho páchania trestnej činnosti, dokáže zmeniť svoje negatívne postoje k záujmom chráneným zákonom a je schopný do budúcna rešpektovať platný právny stav. Vhodné individuálne preventívne pôsobenie trestu podmieňuje následne aj efektívnu generálnu preventívnu funkciu, spočívajúcu vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných členov spoločnosti. 2
Uvedomeniu si týchto hroziacich následkov protiprávneho konania (prostredníctvom ich priblíženia na reálnom alebo fiktívnom príbehu) medzi členmi spoločnosti dokáže efektívne napomôcť aj filmové umenie. „Právo je obľúbenou témou filmárov a tieto diela sú vďačne prijímané aj zo strany divákov. Boj za spravodlivosť vždy fascinoval masy a súčasný dopyt po filmoch a seriáloch poskytujúcich túto tému je toho jasným dôkazom. (...) Filmy prostredníctvom príbehov opisujú udalosti, ktoré sa stali, konštatujú súčasné fakty a udalosti, ale vytvárajú aj ilúzie minulých, súčasných aj budúcich udalostí. Bez toho, aby sme si to priamo uvedomovali, stali sme sa súčasťou veľkého predstavenia, ktoré nám servíruje čiastkové informácie o práve, morálke, spoločnosti alebo spravodlivosti.“3 Oboznamovanie sa s týmito právnymi informáciami tak prebieha „hravou formou“, čím sa prispieva k (vedomému alebo podvedomému) zvyšovaniu úrovne právneho vedomia a právnej informovanosti adresátov. Vhodným, i keď nie formálne uznaným, prostriedkom komunikácie všeobecne záväzných pravidiel správania sa v spoločnosti tak je aj film, resp. filmové umenie.
V tomto článku sa zameriame na komunikáciu informácií o platnom trestnom práve a rozhodovacej činnosti trestných súdov v legendárnej Československej komédii Vrchní, prchni! (1980), s réžiou Ladislava Smoljaka na základe námetu a scenáru Zdeňka Svěráka.
Hlavným hrdinom komédie je Dalibor Vrána (hrá Josef Abrhám), kníhkupec, ktorý aj so svojou rodinou žije v pomerne skromných pomeroch v Prahe - Žižkov. Pre svoje auto (velorex) má u susedov prezývku Prdlavka. Dôvodom pre nie celkom vyhovujúci finančný stav rodiny po stránke finančnej môže hrdinova „pestrá“ minulosť a záľuba v nežnom pokolení. To potvrdzuje aj na stretnutí so spolužiakmi zo strednej školy, keď profesorovi Přikrylovi (hrá Jiří Hálek) hovorí: „Já mám chorobnou fantazii pane profesore. Já střetnu ženskou a okamžitě strašně plasticky vidím, co by se s ní dalo prožít.“ Terajšia manželka Helenka (hrá Libuše Šafránková) je už v poradí jeho treťou manželkoua celkovo je Dalibor Vrána otcom 3 deti. Na dve z nich musí, k rukám svojich ex-manželiek, platiť alimenty (výživné). Táto skutočnosť vplýva na rodinný rozpočet a z filmu navyše vyplýva, že ani túto svoju vyživovaciu povinnosť si neplní riadne a včas. Rodina tak nie je po finančnej stránke v optimálnej situácii, čo ešte zvýrazňuje skutočnosť, že vytopili suseda Pařízka (hrá Zdeněk Svěrák), ktorý od hlavného hrdinu požaduje náhradu škody za vymaľovanie vo výške 1500 Kčs. Túto sumu musí hrdina, podľa svojich slov, najskôr „nastřádat“, teda nemá ju priamo k dispozícii.
Nedostatok majetkových hodnôt v živote Dalibora Vránu a spôsob ich získania predstavuje centrum skutkového deja filmu. Ak by sme sa mali na uvedené pozrieť optikou právnej psychológie, tak nutne konštatovať že potreba p. Vránu predstavuje nerovnovážny stav jeho organizmu (konkrétne v majetkovej oblasti) a motivuje ho k tomu, aby tento nedostatok odstránil získaním nedostatkového predmetu (peňazí, resp. širšie akýchkoľvek majetkových hodnôt), následkom čoho by bola obnova, hoci aj len krátkodobého, rovnovážneho stavu jeho organizmu v danej oblasti. Získanie majetkových hodnôt je teda pre Dalibora Vránu prameňom činnosti vo vzťahu k uspokojeniu tejto potreby. Uvedomením si potreby sa z potreby stáva záujem (aktivizovaná potreba jednotlivca), ktorý má už svoje smerové komponenty určujúce spôsob obnovenia rovnovážneho stavu organizmu. 4
Objektívne právo následne kategorizuje tieto spôsoby uspokojovania subjektívnych potrieb jednotlivca na spôsoby právom aprobované a právom reprobované. Právom reprobované sú tie spôsoby uspokojovania subjektívnych potrieb jednotlivca, ktoré sú spoločensky škodlivé, porušujúce alebo ohrozujúce práva iných členov spoločnosti, prípadne spoločnosti celej. Práve v tejto súvislosti je významným zabezpečenie právnych noriem štátnomocenským donútením, ktoré má pôsobiť na členov spoločnosti preventívne tak, aby v dôsledku uvedomenia si nepriaznivých následkov spojených s porušením právom ustanovených povinností od tohto konania dobrovoľne upustili, resp. aby sa protiprávne konanie nedostalo z hľadiska svojich vývojových štádií do finálneho štádia dokonanosti, ale aby sa toto ukončilo už v štádiu myšlienkových pochodov delikventa. Trestnosť prípravy pri trestných činoch a pokusu pri trestných činoch a niektorých priestupkoch týmto nie je dotknutá.
Samozrejme, v prípade dokonania protiprávneho konania plní štátnomocenské donútenie represívnu funkciu, keď sa páchateľ vedome a cielene postihuje na svojich právach v záujme ochrany spoločnosti pred ním samým, avšak tiež v záujme prevýchovy páchateľa a dosiahnutia prevencie v individuálnej aj generálnej rovine.
Uvedené sa vzťahuje aj na konanie hlavného hrdinu, nakoľko sa, ako je istotne všetkým dobre známe, rozhodol uspokojiť a uspokojovať svoje potreby majetkovou trestnou činnosťou – trestnou činnosťou porušujúcou alebo ohrozujúcou majetkové hodnoty iných, bez ohľadu na prípadný represívny postih svojej osoby. Hroziace následky za toto konanie a jeho kvalifikácia nie sú (až do záveru) adekvátne analyzované, až v samotnom závere sa po scéne v pojednávacej miestnosti, zaplnenej jeho rodinou, susedmi a známymi, dozvedáme, že v dôsledku tejto úmyselne páchanej majetkovej trestnej činnosti bol odsúdený na trest odňatia slobody o výmere 8 rokov. Hoci na uvedený trest môžu byť a nepochybne aj sú rozdielne subjektívne názory, dovolíme si v ďalšom texte najprv popíšeme vzťah štátu a filmu v období vzniku filmu, následne sa stručne pristavíme pri občianskoprávnom rozmere konania Dalibora Vránu, ďalej budeme kvalifikovať konanie hlavného hrdinu podľa trestného práva platného vtedy (1980) a platného dnes (2018). Následne budeme skúmať rozdielnosť represívnych následkov, ktoré hlavnému hrdinovi hrozili vtedy a ktoré by mu hrozili dnes.
1. Právo a film v období totality
V období rokov 1948 až 1989 bol film na území Československa pod absolútnou kontrolou štátu. Okrem výrobnej zložky bola pod kontrolu i distribúcia filmových diel. Film je však špecifický druhom umenia. Jeho výroba je viacvrstvová, časovo náročná a výsledný produkt v podobe konkrétneho filmu je kolektívnym dielom. Všetky tieto skutočnosti vyžadujú, aby bol kontrolný mechanizmus nad filmovým umením bezchybný. Filmy nie sú len ideálnym nástrojom propagandy, ale sú i výborným informačným a mienkotvorným nástrojom.
Vzhľadom na špecifickosť výroby i distribúcie filmu, nebolo efektívne v Československu využívať následnú cenzúru, ktorá je jej najtypickejšou formou. Zásadnú úlohu v tomto procese zohrával štát, ktorý financoval vznik filmu a taktiež zodpovedal za jeho distribúciu. Film bol už aj v tom čase nákladnou záležitosťou, ktorého cena sa pohybovala v čiastkach miliónov korún. Aj preto sa veľmi zodpovedne zvažovalo, či povoliť distribúciu filmu, alebo radšej prepočítavať obrovské finančné straty. „Pokiaľ je producentom štát, zostáva v jeho moci premietanie niektorých filmov nepripustiť. Pokiaľ v tomto štáte platí vedúca úloha strany, môžu jeho a jej orgány a činitelia zakázať film na ktorejkoľvek úrovni riadenia a v ktorejkoľvek fáze výroby. Ťažko je nazývať takúto prax cenzúrou, pretože sa jedná o komplexnejší, ale tiež entropickejší a nepredvídateľnejší systém dozoru, ako je inštitucionalizovaná, deklarovaným pravidlám (politickým, mravnostným, náboženským) podliehajúca cenzúra, akú poznáme z dejín voľného trhu.“ 5
Film Vrchní, prchni!, ktorý vznikol v roku 1980, sa dostal do distribúcie v roku 1981, kedy cenzorský systém v Československu fungoval takmer dokonale. Film bol označený za spoločensky i politicky vyhovujúci. Len v kinách ho po premiére videlo viac ako jeden a pol milióna divákov. Vo filme je spracovaná protiprávna činnosť občana, ktorý je v závere filmu prísne a príkladne potrestaný v duchu ochrany socialistického vlastníctva a majetku jeho občanov. Aj preto nebol tento film na našom území nikdy zakázaný a divácky je obľúbený i v dnešnej dobe. Množstvo filmov však nemalo rovnaký osud a mnoho z nich si svojich divákov našlo až po roku 1989, kedy skončilo obdobie totality na našom území.
Len stručne sa zastavíme pri situácii, ktorá panovala v Československu do roku 1989, kedy množstvo filmových diel bolo zaradených na zoznam zakázaných filmov. Týmto chceme poukázať na neľahkú situáciu, v ktorej sa ocitli tvorovia filmu Vrchní, prchni!. A stačilo len mierne odbočiť od prísnych pravidiel a zákaz mohol postihnúť i tento film. Skupinu zakázaných filmov v období totality na území Československa označujeme ako „trezorové filmy“. „Pod termínom trezorový film sa väčšinou rozumie ‚elitná‘ skupina titulov, ktoré vznikli v období liberalizácie v 60. rokoch a boli zakázané z politicko-mocenských dôvodov v priebehu normalizácie.“ 6 Autori venujúci sa zakázaným filmom v období totalitného Československa sa v ich výpočte líšia. Niektorí do tejto skupiny filmov zaraďujú len nikdy nedistribuované filmy, ďalší pridávajú i filmy pozastavené vo výrobe a ostatní k nim pridávajú i veľkú skupinu filmov, ktoré boli zakázané len istý čas. Podľa časového rámca a doby ich zákazu, ich môžeme rozdeliť na:
1. Filmy natočené pred rokom 1968 a spočiatku boli považované za nezávadné, no neskôr sa stali politicky neakceptovateľné [napr. O slavnosti a hostech (1965), Sedmikrásky (1966), Bílá paní (1965), Stud (1967)].
2. Filmy, ktoré sa do dis¬tribúcie na krátku dobu dostali, no neskôr boli stiahnuté z obehu [Všichni dobří rodáci (1968), Žert (1968), Spalovač mrtvol (1968), Farářův konec (1968) a ďalšie].
3. Filmy, ktoré sa z dôvodu normalizačného zákazu dostali do distribúcie až v rokoch 1990 a 1991 [Ucho (1970), Skřivánci na niti (1969), Smuteční slavnost (1969), Den sedmý, osmá noc (1969), Ezop (1969), Zabitá neděle (1969)].
4. Filmy zastavené ešte počas procesu výroby a dokončené až po roku 1989 [Pasťák (1968) a Archa bláznů (1970)].
5. Filmy zastavené v procese výroby a vytvorený materiál bol pravdepodobne zničený (poviedkový film Návště¬vy režisérov Otakara Fuku, Milana Jonáša a Vladimír Drhu).
6. Filmy vytvorené až po období normalizácie a neskôr zakázané [napr. Ako sa Vinco zaťal (1977) a Ja milujem, ty miluješ (1980)].
2. Film verzus realita- občiansko-právna stránka konania Dalibora Vránu
Aj keď hlavným záujmom nášho príspevku je trestnoprávna rovina vyobrazená vo filme Vrchní, prchni!, nedovolíme si opomenúť ani rovinu občiansko-právnu. K tejto problematike sa chceme vyjadriť najmä z dôvodu popularity filmu medzi autormi vedeckých a odborných publikácií, ktorí na základe tohto filmového diela ilustrujú § 430 ods. 2 Zákona č. 89/2012 Sb. (český Občanský zákoník): Podnikatele zavazuje i jednání jiné osoby v jeho provozovně, pokud byla třetí osoba v dobré víře, že jednající osoba je k jednání oprávněna. Tento paragraf sa v novom českom Občanském zákoníku poskytuje zvýšenú ochranu spotrebiteľovi, ktorý je chránený pred protiprávnym konaním vyobrazeným vo filme.
Podľa daného ustanovenia je podnikateľ zaviazaný voči tretej osobe bez možnosti obrany. Z toho vyplýva objektívna zodpovednosť podnikateľa za vzniknutú škodu. Jediná cesta ako sa dá vzniku takejto situácie zabrániť je presná organizácia činností v prevádzke. Ilustratívny príklad situácie nezmocneného jednání podľa § 430 odst. 2 Občanského zákoníku poskytuje činnosť falošného vrchného v známom českom filme Vrchní, prchni!. 7 Tento príklad využívajú pre ilustráciu autori Bejček, Hajn a Pokorná v publikácii Obchodní právo obecná část : soutěžní právo, v ktorej len stručne odkazujú na konanie Dalibora Vránu.
Ďalší autori mu vo svojich publikáciách venujú viac priestoru. Napríklad Černá, Plíva a kolektív v publikácií Podnikatel a jeho právní vztahy uvádzajú: „Pekným príkladom je postava falošného vrchného v podaní J. Abrahama vo filme Vrchní, prchni. Falošný vrchný je zákonným zástupcom podnikateľa a jemu zaplatené útraty boli z pohľadu hostí zaplatené jeho prostredníctvom priamo podnikateľovi prevádzkujúcemu danú reštauráciu. Podnikateľ by nemohol po hosťoch úspešne žiadať opätovné zaplatenie, pretože ich dlh voči nemu zaplatení falošného vrchnému zanikol. Falošný vrchný v jeho prevádzke je jeho rizikom, a nie rizikom jeho zákazníkov.“ 8 Takéto príklady v odborných a vedeckých publikáciách približujú právo bežnému občanovi. Ten si dokáže lepšie predstaviť konkrétne právne alebo protiprávne konanie a dokáže si aj osvojiť základné právne pojmy, ktoré s ním súvisia.
V Čechách došlo k veľkej občianskoprávnej novelizácii v roku 2012. Aj z toho dôvodu je konanie Dalibora Vránu upravené v českom Občianskom zákonníku. Na Slovensku sa k podobnej novelizácii ešte len schyľuje, takže pri klasifikácii daného konania si pomôžeme ustanovením Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., konkrétne § 16: Podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Podobne ako v Čechách aj u nás prechádza zodpovednosť za konanie falošného vrchného výlučne na podnikateľa, ktorý prevádzkuje reštauračné zariadenie.
Zaujímavé sú i spoločenské dopady filmu samotného. Niektorí by ho mohli označiť za zábavný filmový materiál9 o protiprávnom konaní osoby, pre ďalších slúži ako „spomienkový“ materiál na obdobie totalitného režimu, či dokonca je inšpiráciou pre protiprávne konanie a pre niekoho môže byť i námetom k sociologickému experimentu na hrane zákona. Práve tento tretí prípad nás zaujal najviac. V roku 2011 sa jeden redaktor českého časopisu Blesk pokúsil napodobniť konanie10 Dalibora Vránu vo viacerých reštauračných zariadeniach. Nakoniec sa mu v jednom z nich podarilo zinkasovať sumu 130,- Kč, bez povšimnutia personálu. V tomto prípade by sme mohli filmové dielo Vrchní, prchni! prehnane označiť ako návod k protiprávnej činnosti11. To svedčí o nepochybnej schopnosti filmu vyvolávať spoločenské účinky i dlhý čas od svojho vytvorenia.
3. Kvalifikácia protiprávneho konania Dalibora Vránu dnes (r. 2018)
Skutkovo možno konanie hlavného hrdinu vymedziť nasledovne: „Dalibor Vrána sa zo zištnej pohnútky rozhodol využiť, resp. zneužiť skutočnosť, že vo svojom obleku vyzerá ako čašník a že si ho navyše s čašníkom v podnikoch frekventovane mýlia. V tom dôsledku sa rozhodne obohatiť sa na škodu cudzieho majetku (zákazníkov v reštauráciách a pohostinstvách) tým, že vyberá úhrady za konzumáciu v podnikoch. Tým že tvrdí, resp. svojim chovaním predstiera, že je osobou oprávnenou na vyberanie úhrad za konzumáciu, uvádza zákazníkov do omylu, resp. ich omyl len využíva. Týmto spôsobom spôsobuje zákazníkom škodu a obohacuje sa úmyselne na úkor ich majetku.“
Azda niet pochýb o tom (aj pre laického čitateľa), že uvedeným konaním, pri zohľadnení výšky spôsobenej škody, ku ktorej sa ešte vyjadríme, sa hlavný hrdina dopúšťa trestného činu podvodu, ktorý je v súčasnosti upravený v § 221 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len „TZ“). V základnej skutkovej podstate je skutková podstata tohto trestného činu vyjadrená nasledovne: „Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“
„Spúšťacím mechanizmom pri trestnom čine podvodu je uvádzanie iného do omylu alebo využívanie omylu iného, pretože len v prípadoch, keď je škoda na cudzom majetku spôsobená v príčinnej súvislosti s omylom inej osoby, môže ísť o spáchanie trestného činu podvodu.“ 12 Omylom sa rozumie nezhoda (vedomostí, predstáv) človeka so skutočným stavom, pričom o omyl pôjde vtedy, keď podvádzaná osoba nemá o dôležitej okolnosti žiadnu predstavu, alebo sa domnieva, že sa nemá čoho obávať. Uvedením do omylu páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci, pričom môže ísť o klamstvo alebo aj o nepravdivú informáciu. Podstatné skutočnosti zamlčí páchateľ, ktorý neuvedie pri svojom podvodnom konaní akékoľvek skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce alebo zásadné pre rozhodnutie podvádzanej osoby, pričom pokiaľ by tieto skutočnosti boli druhej strane známe, k plneniu z jej strany by nedošlo. 13
Uvedenie do omylu spočíva v páchateľovom uvádzaní alebo predstieraní skutočností, ktoré nie sú v súlade s realitou, so skutočným stavom a využitie omylu zahŕňa využitie rozporu predstáv poškodeného s realitou, ktorý nebol vyvolaný páchateľom, ale vznikol nezávisle na jeho konaní.
V súčasnosti je v základnej skutkovej podstate daný trestný čin prečinom, nakoľko horná hranica zákonnej diferenciácie trestnej sadzby trestu14 odňatia slobody neprevyšuje päť rokov. Uloženie trestu odňatia slobody nie je v prípade spáchania trestného činu automatické. Jedná sa síce o trest univerzálny, avšak k jeho ukladaniu (najmä pod vplyvom ideálov restoratívnej justície) sa pristupuje reštriktívne – len v prípadoch, ak iný trest nie je spôsobilý naplniť sledovaný účel trestania. 15
Nakoľko sa jedná o prečin, teda skutok síce kvalifikovaný ako trestný čin, avšak v komparácii so zločinom o menšom stupni spoločenskej škodlivosti, nutne pri určovaní konkrétneho trestu a jeho výmery vychádzať z favorizácie tzv. alternatívnych trestov16 – spomenieme najmä peňažný trest, trest domáceho väzenia a trest povinnej práce. Súčasne prichádza do úvahy podmienečný odklad výkonu uloženého trestu odňatia slobody, prípadne možno trestnú vec riešiť niektorým z odklonov v trestnom konaní. Nemožno však opomínať, že v trestnom konaní nutne dbať o a zachovávať spravodlivosť trestania, ako vyjadrenie istej úmery k závažnosti skutku páchateľa a jeho osobným, majetkovým a iným pomerom. Len spravodlivý trest je spôsobilý viesť k náprave páchateľa a efektívnej ochrane spoločnosti pred trestnou činnosťou. Neprimerane mierne tresty podkopávajú autoritu práva, sú neúčelné a neúčinné a možno ich bezpochyby považovať za výsmech spravodlivosti, ktorá sa týmito nastoľuje výlučne formálnym (formalistickým) spôsobom.
Odlišná je však situácia v prípade skutkových podstát trestného činu podvodu, ktoré nazývame kvalifikovanými. Týmito skutkovými podstatami rozumieme konanie vymedzené (opísané) v základnej skutkovej podstate, avšak v dôsledku danosti osobitného kvalifikačného znaku ustanoveného TZ sa skutok páchateľa považuje za značne závažnejší, odôvodňujúci aj prísnejší postih páchateľa tohto trestného činu. To sa odzrkadľuje jednak vo výmere hroziaceho trestu odňatia slobody a tiež v nemožnosti riešiť trestnú vec niektorými odklonmi, prípadne v nemožnosti uloženia viacerých alternatívnych trestov (samostatne namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody). Smerodajným v tomto smere je predovšetkým výška spôsobenej škody17, hoci TZ upravuje aj iné osobitné kvalifikačné znaky v súvislosti s trestným činom podvodu.
V prípade spôsobenia väčšej škody možno uložiť páchateľovi trest odňatia slobody vo výmere jeden až päť rokov, pri spôsobení značnej škody sa bude jednať o rozpätie tri roky až desať rokov (zločin) a pri spôsobení škody veľkého rozsahu je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere desať až pätnásť rokov (zločin). Kategorizáciu škôd na účely TZ nachádzame v § 125 ods. 1 TZ: „Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.“
Spôsobenie následku - malej škody môže nastať okrem jednorazového útoku aj viacerými čiastkovými útokmi proti majetku, keď jednotlivé čiastkové útoky páchateľa síce spôsobia škodu nedosahujúcu hranicu malej škody, ale v súhrne je kritérium spôsobenia aspoň malej škody naplnené.
Takýto trestný čin, pozostávajúci z viacerých čiastkových útokov, sa označuje pokračovacím trestným činom. Za čas jeho spáchania sa považuje čas, kedy bol ukončený posledný čiastkový útok na právom chránený záujem. Aby sa však jednalo o jeden skutok, medzi čiastkovými útokmi páchateľa musí existovať súvislosť v predmete útoku, v spôsobe spáchania jednotlivých čiastkových útokov a predovšetkým časová súvislosť, ktorá je z objektívneho hľadiska najvýznamnejšia. 18 Popri objektívnej súvislosti musí byť daná aj súvislosť subjektívna - už pri prvom čiastkovom útoku musí existovať úmysel páchateľa uskutočniť ďalšie čiastkové útoky (jednotiaci zámer páchateľa). 19
Pri kumulácii škôd sa v relácii na povahu jednotlivých čiastkových útokov môže pomerne jednoducho naplniť kritérium škody väčšej, škody značnej alebo škody veľkého rozsahu. Ak páchateľ nespôsobí svojim protiprávnym konaním minimálne malú škodu, môže byť konanie páchateľa klasifikované len ako priestupok (priestupok proti majetku podľa § 50 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch).
V rovine filmu Vrchní, prchni!, spáchal by Dalibor Vrána de lege lata prečin alebo zločin? Aký trest by mu de lege lata hrozil? Na zodpovedanie týchto otázok nemožno nájsť exaktnú odpoveď, nakoľko by bolo nutné presne poznať výšku škody, ktorú svojim podvodným konaním hlavný hrdina spôsobil. Túto presne nemožno zistiť, nakoľko nemožno určiť výšku jednotlivých plnení, ktoré od hostí (v dôsledku ich omylu) získal.
Vo filme sa uvádzajú len nasledujúce výšky „konzumného“, ktoré zákazníkom hlavný hrdina oznámil a ktorí mu následne túto sumu uhradili: 16,50 Kčs; 86,80 Kčs; 27,60 Kčs; 6,20 Kčs; 1630,00 Kčs; 17,50 Kčs; 28,30 Kčs; 31,40 Kčs; 6,50 Kčs; 42,00 Kčs; 937,60 Kčs (úhrada za lyžiarsku výpravu, keď ho opoznal sused Pařízek), 2305,00 Kčs (oslava promócií syna právnika). Okrem uvedených súm prevzal hlavný hrdina od zákazníka 500 Kčs z titulu úhrady za pivo s prísľubom, že bankovku rozmení a výdavok mu donesie. To sa však nestalo a tak spôsobená škody, ekvivalentná obohateniu sa páchateľa, je vo výške 500Kčs. Rovnako osobitnou situáciou je aj využitie omylu babičky (hrá Milada Ježková) pri úhrade konzumného za žalúdočný likér a praclíky vo výške 47,60 Kčs. Pod ťarchou svedomia (zohľadňujúc sociálny aspekt situácie) túto úhradu skutočnému „vrchnímu“ následne v mene babičky uhradil hlavný hrdina sám. Aj napriek tomuto morálne žiaducemu konaniu však bolo podvodné konanie dokonané, nakoľko poskytnutie náhrady škody poškodeného nevylučuje trestnoprávnu zodpovednosť páchateľa.
Celkovo len za tieto čiastkové útoky bola spôsobená škoda vo výške 5.683 Kčs. Pre možnosť posúdenia závažnosti konania hlavného hrdinu uvádzame, že priemerná hrubá mesačná mzda v zamestnancov v civilnom sektore národného hospodárstva predstavovala v roku 1980 2.656 Kčs. 20
Nad rámec uvedeného však značná časť obohatenia sa p. Vránu spočívala v prevzatí úhrad od zákazníkov práve v záverečných častiach filmu, keď sa počet poškodených podľa týchto scén dá odhadnúť na desiatky, až stovky. Toto protiprávne konanie mu bolo umožnené mimoriadne „prefíkaným“ úskokom, keď po naháňačke a pokuse o chytenie falošného „vrchního“ presvedčil ostatných „kolegov“, aby počkali v uzatvorenej miestnosti až do času príchodu príslušníkov Verejní bezpečnosti, ktorých mal zavolať práve Dalibor Vrána. Časový interval od domnelého odchodu za účelom tvrdeného privolania Verejnej bezpečnosti až do uvedomenia si, že tohto ochotného kolegu vlastne nikto z prítomných nepozná, umožnil hlavnému hrdinovi obohatiť sa v tejto značnej miere, hoci výšku úhrad jednotlivých hostí, nemožno exaktne zistiť. Ich výška sa neuvádza, avšak vzhľadom na značne veľké množstvo v omyle konajúcich zákazníkov možno dôvodne predpokladať, že pôvodne kvantifikovaná škoda bola len touto scénou niekoľkonásobne navýšená. Skutočnú výšku škody však, ako sme uviedli, zistiť nemožno. Isté zostáva len naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu, presnú kvalifikáciu nemožno z vyššie uvádzaných dôvodov upresniť.
4. Kvalifikácia protiprávneho konania Dalibora Vránu vtedy (r. 1980)
Súčasný TZ nadobudol účinnosť 1. januára 2006 a súčasne s nadobudnutím jeho účinnosti došlo ku derogácii pôvodného trestného zákona platného a účinného v roku 1980 (rok natáčania filmu, premiéra bola až v nasledujúcom roku). Týmto predpisom bol zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon (ďalej tiež len „pôvodný TZ“).
Trestný čin podvodu bol upravený v § 250 ods. 1 písm. a) a b) pôvodného TZ (v znení účinnom od 24. 4. 1980 do 13. 2. 1989). Skutková podstate trestného činu bola opísaná nasledovne: „Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu, alebo využije niečí omyl potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.“ Rovnako obsahovalo toto ustanovenie aj kvalifikovanú skutkovú podstatu, vyjadrujúcu závažnejšiu formu podvodného konania (§ 250 ods. 2 písm. a) a b)): „Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 pre zárobok21, alebo ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.“ Jednalo sa teda o dva osobitné kvalifikačné znaky.
K prvému nutne uviesť, že podľa § 89 ods. 4 pôvodného TZ bol trestný čin spáchaný pre zárobok, ak si páchateľ sústavnou trestnou činnosťou zadovažoval po dlhší čas aspoň sčasti zdroj príjmov. Vo vzťahu k druhému zas to, že pôvodný TZ (vo vymedzenom období) neustanovoval klasifikácie výšok jednotlivých škôd tak, ako je tomu dnes.
V závere filmu divákom oznámené, že Daliborovi Vránovi bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov. Z uvedeného je zrejmé, že hlavný hrdina svojim konaním naplnil kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu podvodu. Zohľadnenie celkovej výšky spôsobenej škody a pohnútky páchateľa, celkového počtu poškodených a spôsobu spáchania (vykonania) skutku22 tak viedlo súd k tomu, že považoval skutok za natoľko závažný, že pri individualizácii trestu mu uložil trest odňatia slobody v maximálnej výške v rámci zákonnej diferenciácie trestnej sadzby.
Na zabezpečenie ochrany spoločnosti tak súd považoval za nevyhnutné, aby sloboda voľného pobytu a pohybu páchateľa a jeho nútené zotrvanie vo väzenskom zariadení bolo realizované v maximálne prípustnej miere, nakoľko len týmto spôsobom sa spoločnosť efektívne ochráni pred ďalšou trestnou činnosťou tohto páchateľa.
Prísnosti uloženého trestu muselo istotne dopomôcť aj to, že o trestnej činnosti hlavného hrdinu sa občania dozvedali aj z novín alebo iných masovokomunikačných prostriedkov. Informácie o týchto čiastkových útokoch sa tak „tešili“ značnej mediálnej pozornosti a záujmu obyvateľstva Československej socialistickej republiky. Skutok tak vyvolal znepokojenie spoločnosti v oveľa väčšej miere, než je v bežných prípadoch obvyklé, a táto skutočnosť bola zaiste jednou z premenných pri hodnotení materiálnej stránky protiprávneho konania.
Skutočnosťou, že čiastkové útoky Dalibora Vránu boli týmto spôsobom zdieľané s verejnosťou (v záujme prevencie) možno súčasne potvrdiť, že snaha o zabránenie páchania týchto skutkov si vyžadovala oveľa väčšie úsilie niekdajších orgánov činných v trestnom konaní v rámci vyšetrovania tejto trestnej činnosti. Svedčí to o sofistikovanej povahe konania hlavného hrdinu, pričom sťaženie vypátrania a zadržania páchateľa spočívalo v značnej miere aj v tom, že miesta čiastkových útokov (jednotlivé reštaurácie, pohostinstvá a podniky) menil nie len v rámci miesta bydliska (Praha - Žizkov), ale tieto útoky páchal aj v iných mestách v ČŠSR (napr. Ústí nad Labem). Odhaleniu páchateľa dopomohlo predovšetkým to, že sused Pařízek hlavného hrdinu opoznal a v záverečných častiach filmu zisťujeme, že o svojom podozrení informoval Verejnú bezpečnosť. Definitívnej identifikácii páchateľa dopomohlo porovnanie podpisov na účtenkách vystavených pri týchto čiastkových útokoch s účtenkou, ktorú hlavný hrdina vydal príslušníkovi verejnej bezpečnosti (v civile) pri nákupe knižiek v jeho kníhkupectve.
5. Komparatívne úvahy
Možno opakovane potvrdiť to, čo sme už uviedli, že trestný súd považoval skutok páchateľa (jednotlivé čiastkové útoky) za natoľko závažný, že sa pri individualizácii trestu pridržal pri hornej hranici jeho zákonnej diferenciácie. Možno sa domnievať, že neboli v danom prípade adekvátnym spôsobom zohľadnené poľahčujúce okolnosti súvisiace s prípadom. V pôvodnom TZ boli, na rozdiel od (súčasného) TZ, poľahčujúce aj priťažujúce okolnosti vymenované len demonštratívnym výpočtom, čo umožňovalo súdom pomerne široký priestor na uváženie pri individualizácii trestov bez zodpovedajúcich garancií nezneužitia zverenej (právo)moci.
Poľahčujúce okolnosti boli vymedzené v § 33 písm. a) až j) pôvodného TZ nasledovne:
„Pri výmere trestu sa ako na poľahčujúcu okolnosť prihliadne najmä na to, že páchateľ a) spáchal trestný čin v silnom rozrušení; b) spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých; c) spáchal trestný čin pod tlakom závislosti alebo podriadenosti; d) spáchal trestný čin pod vplyvom hrozby alebo nátlaku; e) spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil; f) spáchal trestný čin odvracajúc útok alebo iné nebezpečenstvo bez toho, že by boli celkom splnené podmienky nutnej obrany alebo krajnej núdze; g) viedol pred spáchaním trestného činu riadny život pracujúceho človeka; h) pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu; ch) trestný čin úprimne ľutoval; i) svoj trestný čin sám oznámil úradom, alebo j) pri objasňovaní svojej trestnej činnosti napomáhal príslušným orgánom.“
Nie je síce uvedené, aký život žil hlavný hrdina pred tým, ako zo zištnej pohnútky páchal uvedené útoky na cudzí majetok. Z celkového dojmu z filmu možno usudzovať, že viedol riadny rodinný život (i keď si včas neplnil vyživovaciu povinnosť) a po svojom vypátraní a zadržaní napomáhal pri objasňovaní svojej trestnej činnosti. Naskytnutú možnosť na útek (v dôsledku spustenia - pádu rolovacej mreže na jeho kníhkupectve) nevyužil, hoci tak mohol učiniť, čo je skutočnosť nepochybne súvisiaca s predchádzajúcou trestnou činnosťou a ktorú sa javilo vhodným reflektovať aj v rámci úvah o individualizácii trestu. Rovnako ako poľahčujúcu okolnosť bolo možné zohľadniť páchateľove rodinné pomery – že je otcom troch detí, o ktoré sa v rámci svojich možností staral. Nie je známe, do akej miery bola skúmaná (ne)existencia stavu tiesne u hlavného hrdinu, tento stav mohol existovať pre prvým čiastkovým útokom. Okrem uvedeného bolo možné reflektovať aj skutočnosť, že po obohatení sa pri jednotlivých čiastkových útokoch použil zisk z trestnej činnosti na úhradu svojho dlhu na tejto vyživovacej povinnosti, teda, že sa nejednalo len o obohacovanie za účelom výlučného uspokojovania svojich subjektívne najciteľnejších potrieb.
Uvedené skutočnosti neboli síce spôsobilé úplne zvrátiť trestnoprávny postih páchateľa, avšak pri ich riadnom zohľadnení by, podľa nášho názoru, súd nemal individualizovať trest na maximálnej úrovni – hornej hranici zákonnej diferenciácie. Uložený trest tak mohol byť o čosi miernejší. Film nám však neposkytuje dostatočné „zázemie“ k tomu, aby sme tieto aspekty vedeli kvalifikovane posúdiť, v tejto rovine sú nám poskytnuté len náznaky smerujúce odôvodnenému predpokladaniu skutočností súvisiacich s osobou hlavného hrdinu.
Možno však potvrdiť, že súd vychádzal predovšetkým z ideálov retribučnej spravodlivosti, ktorej podstatou je vedomé spôsobovanie ujmy páchateľovi. Ujma v danom prípade je neproporcionálna k závažnosti protiprávneho konania a potrestanie páchateľa je realizované v záujme stanovenia odstrašujúceho prípadu pre ostatných, ktorí by sa o uvedené konanie v budúcnosti dopustili. Je viac objektom trestania ako subjektom disponujúcim adekvátnymi procesnými právami a povinnosťami (v nadväznosti na garancie nezávislého a nestranného výkonu súdnictva).
Kladne možno hodnotiť skutočnosť, že pri odsudzovaní páchateľa bola pojednávacia miestnosť zaplnená verejnosťou. Prítomná tak bola nie len rodina páchateľa a jeho susedia, ale s najväčšou pravdepodobnosťou aj poškodené osoby. Výkon trestnej spravodlivosti súdom (bez ohľadu na jej uznávanú koncepciu) dosahuje týmto spôsobom oveľa výchovnejší účinok. Ich prítomnosť napomáha k vnútornému zahanbeniu páchateľa, ktorý môže v konkrétnych súvislostiach posúdiť závažnosť a pocítiť následky svojho konania aj v morálnej rovine - rovine spoločenského odsúdenia. Rovnako nemožno opomínať aj zadosťučinenie najmä poškodených subjektov, pre ktoré je neraz dôležitejším spravodlivý postih páchateľa než dosiahnutie náhrady škody.
Najmarkantnejším rozdielom pri komparovaní týchto právnych úprav však zostáva predovšetkým zákonná diferenciácia trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorý páchateľovi za spáchanie podvodu hrozil. V pôvodnom TZ bola zákonná diferenciácia tejto trestnej sadzby zvolená na dva až osem rokov trestu odňatia slobody, pričom v súčasnosti sa jedná o rozpätie jeden až päť rokov trestu odňatia slobody (v prípade spôsobenia väčšej škody - aspoň vo výške 2.660,10 Eur), tri roky až desať rokov trestu odňatia slobody (v prípade spôsobenia značnej škody - aspoň vo výške 26.601,00 Eur) alebo desať až pätnásť rokov trestu odňatia slobody (v prípade spôsobenia škody veľkého rozsahu- aspoň vo výške 133.005,00 Eur).
Pri zohľadnení vývoja cien od roku 1980 do roku 2018 a miery inflácie spotrebiteľských cien možno odôvodnene prezumovať, že pri takto značne vysokom počte poškodených by bolo kritérium spôsobenia značnej škody (aspoň 26.601,00 Eur) pravdepodobne naplnené. V tom dôsledku by hlavnému hrdinovi hrozil ešte prísnejší trest, než mu bol uložená - maximálna hranica by bola 10 rokov trestu odňatia slobody. Súčasne by kvalifikácia jeho konania a proces individualizácie trest v oveľa väčšej miere napĺňali požiadavky právnej istoty v komparácii s pôvodným TZ. Poľahčujúce a priťažujúce okolnosti sú vymedzené už výlučne taxatívnym výpočtom a pre posúdenie následku protiprávneho konania je k dispozícii opísaná kategorizácia škôd v TZ.
Záver
V našom článku sme sa zamerali na kultovú československú komédiu Vrchní, prchni!, pričom pri právnom náhľade na skutkový priebeh filmu sme zvolili náhľad z trestnoprávnej oblasti. Skúmali sme, aké následky by hlavnému hrdinovi hrozili de lege lata, ak by túto trestnú činnosť páchal v súčasnosti. Na základe uvedenej komparácie sme dospeli k záveru, že de lege lata hroziaca trestnoprávna represia by mohla byť ešte prísnejšia, avšak vedenie trestného stíhania a rozhodovanie v predmetnej veci by v súčasnosti naplňovalo požiadavku právnej istoty v oveľa väčšej miere. Je to dané najmä, avšak nie výlučne, v dôsledku určitejšej formulácie skutkových podstát trestných činov (vrátane osobitných kvalifikačných znakov) a iného východiskového modelu ideológie aplikácie práva (uplatňujúc princíp právneho štátu).
Záverom by sme však radi poukázali na to, že aj zvolená komédia je ideálnym príkladom toho, ako možno aktuálnu právnu úpravu (resp. problematiku) a požiadavky právne konformného konania efektívne sprostredkovať adresátom. Film je v dôsledku svojej povahy vhodným spôsobom na primerané oboznamovanie divákov o právne relevantných otázkach. Výchovné pôsobenie na spoločnosť spočíva aj v spôsobe komunikácie aktuálne platnej právnej úpravy jej adresátom a spôsobe zvyšovania ich právneho vedomia a informovanosti. Výchova jednotlivca (najmä v procese dospievania) spočíva v sústavnom a cieľavedomom pôsobení, pri ktorom sa vychádza z presvedčovacích metód činnosti. Uvedeným spôsobom možno oslabovať vôľu jednotlivca k spáchaniu trestného činu, nakoľko demonštráciou hroziacich následkov na reálnom či fiktívnom príklade je tento s nimi oboznámený a na podklade racionálnej voľby vie vykalkulovať (ne)výhodnosť protiprávneho konania.
Vhodnou bola nie len komunikovaná myšlienka, ale aj spôsob jej komunikácie, nakoľko tento zvýrazňoval defamačný charakter odsúdenia (resp. samotného trestu a trestného konania) a predovšetkým neodvratnosť trestu23, ktorá je spôsobilá v oveľa väčšej miere odradiť potenciálnych páchateľov od dopustenia sa protiprávnej činnosti a aby sa táto ideálna ukončila už v ich myšlienkových pochodoch. Daný spôsob komunikácie týchto informácií je tak aj z právneho hľadiska vhodný, hoci nie je právne záväzný.
Autori:
Mgr. Michal Krajčovič
Doc. JUDr. Rudolf Kasinec, PhD.
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Príspevok je výstupom z grantu VEGA 1/0859/18: "Obmedzovanie slobody prejavu: prípad „trezorový“ film".
1 Text z piesne Severní vítr je krutý od Jaroslava Uhlířa, na základe textu Zdeňka Svěráka, ktorá je soundtrackom danej komédie.
2 Obdobne MENCEROVÁ, I., TOBIÁŠOVÁ, L., TURAYOVÁ, Y. a kol.: Trestné právo hmotné. Všeobecná časť. Šamorín: Heuréka, 2013, s. 283-284.
3 FÁBRY, B., KASINEC, R., TURČAN, M.: Teória práva. Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 315, 317.
4 Obdobne HOUBOVÁ, D. a kol.: Psychologie pro právníky. Plzeň: Aleš Čeněk, 2008, s. 141-149.
5 BLAŽEJOVSKÝ, Jan. Trezor a jeho děti. Iluminace. Roč. 23, 2010, č. 3 (79). s. 8-9.
6 BLAŽEJOVSKÝ, J.: „Trezorový“ film (Editoriál). In Iluminace, 2010, roč. 23, 2010, č. 3 (79), s. 5.
7 BEJČEK, J. - HAJN, P. – POKORNÁ, J. a kol. Obchodní právo obecná část : soutěžní právo. Praha: C. H. Beck, 2014, s. 105.
8 ČERNÁ, S. – PLÍVA, S. a kol. Podnikatel a jeho právní vztahy. Praha: Univerzita Karlova v Praze, Právnická fakulta, 2013, s. 22.
9 Film bol inšpirovaný prípadom z Veľkej Británie, kde v tamojších reštauráciách pôsobil falošný vrchný. Prípad sa odohral krátko po 2. svetovej vojne. Brit si vyberal len veľké reštaurácie, ktoré dobre poznal, a postupoval podobne ako filmový vrchný. Čoskoro bol chytený a odsúdený na 3 roky nepodmienečne. Táto protiprávna činnosť sa mu veľmi nevyplatila, pretože si zarobil si v prepočte na vtedajšiu menu iba 800 korún.
10 Bližšie informácie o tomto experimente spolu s priloženým videom pozri na: https://www.blesk.cz/clanek/zpravy-udalosti/149178/vrchni-prchni-vyzkou…, Prezreté dňa 10.12.2018.
11Napríklad podľa internetového článku z roku 2017: „v Česku aj v reálnom živote vyčíňal postrach podnikov. Približne pred dvomi rokmi desil majiteľov reštaurácií zvláštny fantóm, ktorý sa inšpiroval týmto filmom. Zamestnal sa na stály pracovný pomer, ale vydržal len do momentu, kým neprišlo zúčtovanie. Majiteľov okradol o tisíce eur. Polícia ho napokon identifikovala ako 42-ročného Jiřího Fialu a zadržala ho v Prahe.“ Prevzaté z: https://telkac.zoznam.sk/telkac-magazin/cl/181/3890/nezabudnutelny-film…. Dostupné 15.12.2018. Pozri taktiež článok denníka Plus 7 dní: Ako z filmu Vrchní, prchni! Po Čechách pobehuje falošný čašník, Dostupné na: https://plus7dni.pluska.sk/zahranicie/ako-filmu-vrchni-prchni-cechach-p…, Prezreté dňa 15.12.2018.
12 Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 4. februára 2014, sp. zn. 2 TdoV 21/2013.
13 Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 3. decembra 2014, sp. zn.3 Tdo 15/2014.
14 Podľa § 31 ods. 2 TZ je trest ujmou na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného, ktorú môže uložiť páchateľovi len súd podľa tohto zákona za spáchaný trestný čin.
15 Podľa § 34 TZ má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
16 Alternatívne tresty poskytujú (vo vzťahu k nepodmienečnému trestu odňatia slobody) možnosť výberu, sledujúc zabránenie nadmernému hromadeniu odsúdených za múrmi väzníc, pričom poskytujú širokú možnosť spravodlivého a účelného trestnoprávneho postihu. Alternatívne tresty možno tiež ponímať za nástroj umožňujúci efektívnejšie podporovanie resocializačného procesu odsúdených. Obdobne STRÉMY, T., KLÁTIK, J.: Alternatívne tresty. Bratislava: C.H. Beck, 2018, s. 35.
17 Na účely TZ sa podľa § 124 ods. 1 škodou rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
18 Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 08. novembra 2005, sp. zn.: 2Tz/32/2005. Porovnaj tiež s ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestný zákon. Veľký komentár. 2. aktualizované vydanie. Bratislava: EUROKÓDEX, 2015, s. 223.
19 Porovnaj MENCEROVÁ, I., TOBIÁŠOVÁ, L., TURAYOVÁ, Y. a kol.: Trestné právo hmotné. Všeobecná časť. Šamorín : Heuréka, 2013, s. 82-86.
20 https://www.mesec.cz/clanky/mzdy-a-ceny-vcera-a-dnes/
21 Podľa § 89 ods. 4 pôvodného TZ bol trestný čin spáchaný pre zárobok, ak si páchateľ sústavnou trestnou činnosťou zadovažoval po dlhší čas aspoň sčasti zdroj príjmov.
22 Kritériá na posúdenie mier závažnosti protiprávneho konania boli vymenované v § 3 ods. 4 pôvodného TZ, podľa ktorého „Stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť je určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou.“
23 Podstata neodvratnosti trestu spočíva v tom, že včasné odhalenie trestného činu a uloženie trestu by malo páchateľa presvedčiť o spravodlivosti a neodvratnosti trestu nielen z hľadiska toho, že bol uložený, ale aj z hľadiska jeho pravdepodobného výkonu, čím sa napomáha dosiahnutiu účelu trestu jednak v rovine represie aj prevencie. KOLESÁR, J.: Sankcie v trestnom práve. Prievidza: Citicom, 2010, s. 140.